Karnozín prináša radosť zo života

KARNOZÍN AKO POTENCIÁLNE LIEČIVO V MEDICÍNE II.

Rozhovor o účinkoch karnozínu a jeho význame pre náš organizmus nám poskytol doc. MUDr. Igo Kajaba, PhD., internista – gastroenterológ, expert v oblasti nutrície a klinickej výživy, vedecký pracovník, lekár a odborný konzultant a garant spoločnosti CarnoMed, s.r.o..

 

Prečo je karnozín tak dôležitý pre náš organizmus?

Karnozín je telu vlastná významná látka, ktorá sa prirodzene vytvára v organizme človeka z dvoch aminokyselín (AK), ktoré tvoria konštantný dipeptid . Jednou jeho zložkou je L-histidín, ktorý je esenciálnou aminokyselinou, napríklad v období intenzívneho rastu, počas tehotenstva a pri stavoch zvýšeného fyzického a psychického vypätia. Druhou je základná AK β-alanín, dôležitá pri pochodoch proteosyntézy ( tvorby bielkovín) v tkanivách. Ich združenie a vznik karnozínu umožňuje enzým karnozínsyntetáza, najmä v kostrovom svalstve, vrátane srdcového svalu, ale tiež v mozgu, pľúcach, obličkách a iných orgánoch, kde plní viaceré dôležité fyziologické a ochranné funkcie, hlavne ako najintenzívnejší antioxidant a preventívny faktor rozšírenosti tzv. civilizačných chorôb v populácii. V organizme existuje aj ďalší enzým karnozináza, ktorý zas hydrolyzuje (rozkladá) dipeptid na jeho 2 základné AK, ak sú tieto izolovane potrebné pre organizmus. Karnozín je prijímaný aj exogénne v strave, z ktorej sa vstrebáva iba v horných častiach tenkého čreva jejuna (lačníka) a krvou je potom pre jeho významnosť dodávaný do všetkých orgánov.

V čom spočíva podstata jeho účinkov?

V rozsiahlej svetovej literatúre sú zdôrazňované na základe EBM (Evidence Based Medicine) významné protektívne účinky karnozínu u srdcovocievnych chorôb, neurodegeneratívnych poškodení a imunomodulačných porúch. Vykazuje tiež bunkovo ochranné a regeneračné, už spomínané antioxidačné, protizápalové, antisklerotické, antidiabetické, antimutagénne a tým aj antiontogénne (protirakovinové) účinky. Karnozín významne potláča aj nepriaznivé vytváranie väzby bielkovín a sacharidov (glukózy), s ktorými súvisí vznik rizikových pokročilých produktov glykácie – AGE-s ( Advanced Glycosylation End- products), ako aj negatívny vplyv konečných produktov peroxidácie lipidov ALE-s (Advanced Lipoperoxidation Endproducts), ktoré predstavujú malondialdehyd, konjugované diény a hydroxynonenal . Tieto vytvárajú riziko u viacerých závažných klinických stavov, ale rovnako nepriaznivo podporujú i pochody predčasného starnutia organizmu. Významná je i schopnosť karnozínu chelátovať prooxidatívne ióny kovov, ako je meď, zinok, železo, ale aj viazať toxické kovy – arzén, olovo, kadmium, 6 mocný chróm, nikel a s podporou ich vylučovania z organizmu, chráni tak tento pred závažnými poškodeniami.

Karnozín je už považovaný za potenciálne liečivo v medicíne, pri liečbe ktorých chorôb môže byť karnozín prospešný?

Karnozín sa javí tiež ako veľmi sľubná liečebná molekula a preto pre zachovanie jeho priaznivého účinku je žiadúce čo najdlhšie udržať jeho aktivitu v organizme a to i exogénnym prívodom spotrebou mäsa a vnútorností, alebo príjmom jeho farmaceutických prípravkov. V súčasnosti je platný názor, že oxidatívny stres predstavuje jeden zo základných článkov v etiopatogenéze (chorobnej príčinnosti) celého radu metabolických a degeneratívnych chorôb, pred nástupom a vývojom ktorých účinne chráni práve karnozín. Ten biologicky aktívne pôsobí i ako scavenger ( “zametač“) a zhásač škodlivých reaktívnych kyslíkových foriem (ROS – Reactive Oxygen Species) a tiež reaktívnych dusíkových foriem (RNS – Reactive Nitrogen Species) a potláča tak nástup aterosklerózy, neurodegeneratívnych stavov (Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, schizofrénie a autizmu), diabetu a vývoju jeho závažných druhotných komplikácií. Tieto predstavujú hlavne aterosklerotické kardiovaskulárne (srdcovocievne) choroby, náhle cievne príhody mozgu a srdca, diabetická retinopatia, nefropatia a polyneuropatia, ale tiež katarakta (sivý zákal očnej šošovky). Uvedené vedecké poznatky o karnozíne umožňujú predpokladať, že sa jeho funkcie postupne využijú aj v rámci liečby viacerých chorôb.

Určite je tu potrebné uviesť i novú progresívne orientovanú oblasť súvisiacu s použitím karnozínu a to pri závažnom stave “poruchy autistického spektra“(PAS), v zahraničnej literatúre uvádzaná, ako “Autism Spectrum Disoders (ASD) u detí, ale tiež u dospelých. Autizmus je pervazívna (prenikavá) porucha, opäť v zahraničnej literatúre uvádzaná, ako PDD (Pervasive Developmental Disoder), ktorú charakterizuje komplexné narušenie vývinu mnohopočetných základných psychologických funkcií jedinca. Priekopníkom v použití karnozínu v rámci starostlivosti o deti s uvedenou diagnózou PAS (PDD) je MD. Michael Chez, detský neurológ z Chicaga, ktorý uskutočnil 8- týždňovú kontrolovanú a dvojnásobne zaslepenú štúdiu u tisícky autistických detí, podávaním 800 mg karnozínu denne a ktorá priniesla významné výsledky. Potvrdili sa priaznivé účinky podávania karnozínu u 90% sledovaných detí. Zlepšenie nastalo v škále posudzujúcej správanie o 18%, reči a komunikácie o 16% a sociálnej interakcie až o 27% a pozorované bolo aj zlepšenie u jemnej motoriky a sluchových vnemov. Dôležité je pritom, že v priebehu štúdie sa nezaznamenali žiadne nežiadúce vedľajšie účinky karnozínu a preto sa jeho podávanie odporúča aj v ďalších štúdiách, i keď sa dosiahne iba zlepšenie klinického stavu a nie vyliečenie, nakoľko autizmus je trvalá a dosiaľ, žiaľ, nevyliečiteľná porucha. Problematikou využitia karnozínu u rôznych klinických stavov sa bádateľsky zaoberajú aj domáci autori z Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UK, z Ústavu molekulárnej biomedicíny UK a Ústavu patologickej fyziológie LF UK, oba v Bratislave, ako aj z Endokrinologického ústavu SAV v Bratislave.

Má užívanie karnozínu nejaké vekové obmedzenie?

Určite nie, práve naopak , má určité vekové odporúčanie . Je známe, že optimálna vnútorná tvorba karnozínu vrcholí v 40 roku života a v ďalších rokoch sa postupne znižuje jeho obsah v tele, čo sa rovnako vzťahuje i na mitochondriálne významný koenzým Q10. Vyplýva tak z toho, že oba je vhodné suplementovať ich prípravkami, vo forme doplnkov výživy.

Dávkovanie Karnozínu Extra je individuálne podľa veku a aktuálneho stavu jedinca a prispôsobované je efektu účinku podávania. Priemerná jeho spotrebná dávka je 2 kapsule 2 x denne pri snahe o doplnenie jeho potrebného množstva v organizme. Z USA pochádzajú poznatky, že pri snahe o znižovanie počtu nervových záchvatov u autistov karnozínom, ako aj epileptických záchvatov, podávajú sa jeho dávky od 200 mg až do 3000 mg( 3 g)denne a to opäť bez vedľajších nepriaznivých reakcií.

Ako možno dosiahnuť čo najlepšiu biologickú dostupnosť a účinok karnozínu?

Biologickú účinnosť karnozínu možno ešte zvýšiť vhodnou kombináciou s ďalšími aktívnymi látkami, ako je tomu u prípravku Karnozín Extra, ktorou sa dosiahne väčší efekt v porovnaní s prípravkom, ktorý obsahuje iba karnozín. Komplexný prípravok Karnozín Extra obsahuje v 1 kapsule : 125 mg karnozínu, 20 mg mitochondriálne výhodného d-alfa tokoferyl sukcinátu (zodpovedá 16 mg vitamínu E-acetátu), 13,6 mg L-karnitínu , 20 mg koenzýmu Q10, 20 mg extraktu z čučoriedok a 20 mg extraktu z plodov vinnej révy. Ide týmto o obohatenie prípravku významnými zdravotne protektívnymi účinkami rastlinných flavonoidov, ďalších polyfenolových látok a trihydrostilbenu resveratrolu, ktorých úloha spočíva v oprave poškodených mitochondriálnych a jadrových DNA molekúl, v ochrane srdcovocievneho systému silnými antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami kombinovaných látok.

 


14.11.2021


Čítaj Viac:

 

 

Video kanál
Videá o našich produktoch
Video

Pre tých ktorým sa nechce čítať náš blog,
je tu sekcia video

Pozerať


Napíšte nám

Chcete sa s nami podeliť o skúsenosti s našimi produktami alebo máte pre nás zaujímavú tému pre náš blog?

Odoslaním tohto formulára súhlasíte so spracovaním Vašich osobných údajov za účelom vybavenia Vašej požiadavky. Viac info.

 


Najdete nás i na MALL.SK

  

© CarnoMed 2017 · Developed by CodeShore