Prof.RNDr. Katarína Horáková, DrSc. : Ako mať zdravý mozog v každom veku

Ako mať zdravý mozog v každom veku

 

Karnozín chráni mozgové bunky, zachováva poznanie

Je to stopercentne prírodná látka. Prirodzene sa vyskytuje v ľudskom tele a jeho najvyššia koncentrácia sa zistila v kostrovom svalstve, v srdci, vo veľkom mozgu a mozočku. Nenašiel sa v krvnej plazme, pečeni, ľadvinách a v pľúcach. Z hľadiska chemického zloženia je dipeptid, to znamená, že ide o malú molekulu. V organizme sa tvorí z dvoch aminokyselín, a to beta-alanínu a L-histidínu pomocou enzýmu karnozín-syntetázy. Táto reakcia prebieha predovšetkým v mozgu a vo svalstve. Často sa tiež nazýva neuropeptid vďaka jeho významnému ochrannému účinku v mozgu.

 

Kamozín je vo vode rozpustný antioxidant, ktorý stabilizuje a chráni bunkové membrány pred všetkými reaktívnymi formami kyslíka a zabraňuje rozvoju oxidačného stresu. Karnozín účinkuje efektívnejšie v spolupráci s inými biologickými antioxidantmi, napríklad s vitamínmi C a E, zinkom a selénom, a tým znižuje ich spotrebu v tkanivách.

 

Špecifický je v tom, že na rozdiel od mnohých antioxidantov, bráni peroxidácii lipidov nielen „v prvej línii“, teda pred vstupom radikálov do tkanív. Keď sa táto prvá línia ochrany prelomí, antioxidačné vitamíny A, C a E nie sú schopné poskytnúť ďalšiu ochranu. Avšak karnozín nezabraňuje len priamemu vstupu radikálov do organizmu. Je jedinečný v tom, že je aktívny aj vtedy, keď sa voľným radikálom podarí „prešmyknúť“ cez prvú bariéru. Tie potom vytvárajú nebezpečné zlúčeniny, ako sú lipidové peroxidy a ich sekundárne produkty, ktoré karnozín v porovnaní s ostatnými antioxidantami je schopný likvidovať, a tak chrániť organizmus pred škodlivými účinkami látok aj „druhej vlny“.

 

Preto sa karnozín označuje za mocný superantioxidant, ktorý odstraňuje aldehydy a konečné odpadové produkty metabolizmu, ako sú poškodené reťazce bielkovín, cukrov a fosfolipidov, pričom zároveň funguje ako kľúčová látka pri tvorbe nových odolnejších štruktúr.

 

Zatiaľ každý liek bol minimálne účinný proti Alzheimerovej chorobe pri spomaľovaní progresie úbytku kognitívnych funkcií. Karnozín vďaka svojmu rôznorodému terapeutickému účinku je mimoriadne sľubný.

 

Alzheimerova choroba je široko najobávanejšia a najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Vedci zistili, že pacienti s touto chorobou majú nižšie hladiny karnozínu v mozgu a mozgovomiechovom moku ako rovnako starí dospelí. Zatiaľ nie je jasné, či je to príčina alebo dôsledok Alzheimerovej choroby, ale mnoho zaujímavých pozorovaní naznačuje úlohu karnozínu pri prevencii ochorenia. Zabraňuje deštruktívnemu účinku oxidovaných chemických látok, ako je napríklad malondialdehyd (MDA), ktoré spôsobujú smrť buniek v mozgu a vyvolávajú tak neurodegeneratívne poruchy, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba.

 

– Alzheimerova choroba je výsledkom rôznych príčin, z ktorých prakticky všetky majú nejakú súvislosť s karnozínom a jeho funkciou v mozgu, – zdôraznil expert Alan R. Hipkiss London’s Queen Mary’s School of Medicine and Dentistry a zhrnul vzťah medzi Alzheimerovou chorobou a poklesom hladiny karnozínu v tele. A. Hipkiss zistil:

1. Tie časti mozgu, v ktorých sa karnozín normálne nachádza v najvyššej koncentrácii, sú najskôr postihnuté Alzheimerovou chorobou. To naznačuje, že keď hladina karnozínu klesá s vekom, tieto oblasti mozgu sú najviac ohrozené poškodeniami súvisiacimi s Alzheimerovou chorobou.

2. Abnormálny proteín, beta amyloid, tvoriaci plakety, ktorý je vidieť iba v mozgu postihnutých Alzheimerovou chorobou, je zvyčajne plný zinočnatých iónov. Karnozín je schopný nadviazať na seba zinok a zabrániť poškodeniu tkaniva z jeho nadbytku. Opäť dôsledkom klesajúcej hladiny karnozínu, sa mozgové tkanivo stáva obeťou neprirodzenej kumulácie toxickej látky.

3. A konečne, Hipkiss konštatuje, že takzvané „neurofibrilárne klbká“, nájdené v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou, obsahujú tau proteíny, ktoré sú vo veľkej miere zosieťované. Je známe, že karnozín zabraňuje zosieťovaniu proteínov všade v tele, a teda i v mozgu.

Vonkajším zdrojom karnozínu je strava, z ktorej vstrebateľnosť je len čiastočná, 30- až 70-percentná v závislosti od prítomnosti ďalších aminokyselín. Medzi potraviny s najvyšším obsahom užitočných potravinových dipeptidov, ako je karnozín patria živočíšne bielkoviny – vajcia, srvátková bielkovina, hydinové a hovädzie mäso, ryby. Ďalším vonkajším zdrojom je užívanie čistého karnozínu vo forme výživového doplnku, ktorého vstrebateľnosť je viac ako 70-percentná.

 

Skoro všetok karnozín sa vstrebáva v hornej časti tenkého čreva a krvou sa potom roznáša priamo do svalov, srdca a mozgu. Keďže ľudská plazma neobsahuje merateľné množstvo karnozínu, krvné testy sa nemôžu používať pri zisťovaní jeho prípadného nedostatku.

 


24.04.2018


Čítaj Viac:

 

 

Video kanál
Videá o našich produktoch
Video

Pre tých ktorým sa nechce čítať náš blog,
je tu sekcia video

Pozerať


Napíšte nám

Chcete sa s nami podeliť o skúsenosti s našimi produktami alebo máte pre nás zaujímavú tému pre náš blog?

Odoslaním tohto formulára súhlasíte so spracovaním Vašich osobných údajov za účelom vybavenia Vašej požiadavky. Viac info.