Kajaba I., Genčíková M., Staruch L, Hybenová e. - autori zo SR
Ševčík J., Bencko Vl., Šíma P., Turek B. - autori z ČR
Venované krásnemu 100 výročiu vzniku Československa! Oba autorské kolektívy.
Kardiovaskulárne aterosklerózou podmienené choroby zostávajú hlavnou príčinou morbidity a predčasnej mortality, a to aj napriek jej zaznamenanému zníženiu v ostatných rokoch, u obyvateľov Slovenska i v Čechách.
Mimoriadne dôležité je preto identifikovať zmeny výživy, ktoré môžu efektívne predchádzať patologickým zmenám cievneho systému a tým vývoju rizikovej aterosklerózy. V rámci potrebných korekcii sa zväčša uplatňuje docielenie energetickej primeranosti výživy, ako základného článku prevencie rizikovej obezity a jej komorbidít. V prvom rade sa pritom volí zníženie nadmerného príjmu energie z tukov, ktoré prináša požadovaný efekt, hlavne však v prípade, že je súčasne zohľadňovaná aj štruktúra tuku, a to zastúpenie mastných kyselín a ich druh na dávke tuku. Využiva sa pritom priaznivý účinok nenasýtených mastných kyselín na udržanie optimálneho lipidového profilu séra a tým aj prevencia aterosklerotic- kých kardiovaskulárnych chorôb. Významne tento účinok posilňuje výživa, v rámci ktorej ako hlavný zdroj sacharidov figurujú potraviny z vysoko vymieľaných (hrubo) obilnín, alebo celozrnné, ktoré vykazujú nízky glykemický index (GI) a cenný obsah vlákniny, čím sa dosahuje hlavne prevencia rizikovej hypertriacylglycerolémie, obezity a DM2T.
V rámci etiopatogenézy aterosklerózy predstavuje jej dominantný článok oxidačný stres organizmu, ktorý vyjadruje nerovnováhu medzi produkciou reaktívnych foriem kyslíka a dusíka, tvorbou peroxidov a voľných radikálov a systémami schopnými tieto reaktívne látky detoxikovať, resp. “zhášať“ a naprávať tak vzniknuté poruchy bunkových štruktúr, vrátane bielkovín, lipidov a nukleových kyselín.
Všetky živé organizmy si v bunkách udržujú prostredie s redukčnou kapacitou, ktorá je dôležitým článkom ochrany pred oxidačným poškodením tkanív. Účinné opatrenie na prevenciu a eliminovanie vysoko reaktívnych látok si vyžaduje podporiť redukčnú kapacitu organizmu a to prirodzenou formou optimálneho, resp. zvýšeného zastúpenia potravín s bohatým obsahom antioxidačne aktívnych látok vo výžive. Nakoľko ich najcennejšie zdroje pred- stavujú rôzne druhy zeleniny, ovocia, rovnako i lesného a južného, ktoré popri antioxidačných vitamínoch poskytujú i biologicky cenné fenolové látky, flavonoidy a karotenoidy, plne opodstatnená je tým preferencia ich adekvátnej a pravidelnej dennej spotreby, a to hlav- ne u detí, rovnako však aj u ďalších skupín obyvateľstva. Uvedené základné princípy antisklerotickej výživy sú v syntetickej forme obsiahnuté v klasickej “Mediterránskej diéte“, u ktorej sa vo viacerých štúdiách potvrdil jej ochranný vplyv pred rizikom ICHS, aterosklerózy a dokonca aj obezity (Mendez et al, 2006). Cielene zameraná výživová intervencia sa tak môže veľmi priblížiť a v niektorých prípadoch i vyrovnať kardioprotektívnemu pôsobeniu farmakoterapie.
Hlavným cieľom daného prehľadu je upozorniť na platné poznatky v tejto oblasti, ktoré vychádzajú z názorov nutricionistov združených v Americkej kardiologickej spoločnosti (AHA, 2006), ako aj nutricionistov oboch našich štátov.
Základným predpokladom antisklerotickej výživy je jej energetická primeranosť pre danú fyziologickú skupinu populácie. V syntetickej rovine uvádzame údaje pre priemerného spotrebiteľa, kde to znamená denný príjem (netto hodnoty):
E 2500 kcal/ 10470 kJ, B 80 g, T 90 g, S 345 g. Vyjadrený podiel živín na príslušnej energetickej hodnote pre jednotlivé fyziologické skupiny v %: B 12 – 14, T 28 – 35, S 55 – 60. Nakoľko v ostatných odporúčaniach EFSA (2013) i v OVD SR (Kajaba et al., 2015) došlo k zvýšeniu limitu zastúpenia tukov na 35%- e a stanovila sa i adekvátna štruktúra zastúpenia mastných kyselín (MK) nasledovne (v %): SFA (saturated fatty acids) do 7, u rizikových osôb < 7, MUFA (monounsaturated fatty acids) n-9 a n-7 12 – 15, PUFA (polyunsaturated fatty acids) n-6 8 – 10 a PUFA n-3 3 – 5.
Prírodné MUFA s cis-štruktúrou a jednou dvojitou väzbou pôsobia protektívne na cievny systém. Hlavný predstaviteľ je olejová kyselina, chemicky C 18:1 n-9 cis, bohato obsiahnutá v olivovom, ale aj v repkovom oleji, ktorá významne znižuje množstvo LDL- cholesterolu a súčasne zvyšuje koncentráciu HDL- chol. v sére, tiež znižuje inzulínovú rezistenciu a pôsobí antitromboticky.
Kľúčovým predstaviteľom skupiny PUFA n-6 je kyselina linolová C 18:2 n-6 cis, ktorá znižuje množstvo LDL- chol. a triacylglycerolov v sére, znižuje krvný tlak a pôsobí antitromboticky. Jej bohatým zdrojom je slnečnicový, ale aj iné rastlinné oleje.
Obzvlášť je potrebné zdôrazniť funkciu PUFA n-3 cis, ktorých živočíšnymi zdrojmi sú ryby a iné morské živočíchy. Túto skupinu zastupujú 2 kyseliny: eikozapentaénová C 20:5 n-3 a dokozahexaénová C 22:6 n-3. V rastlinnej ríši, hlavne v orechoch a sójovom oleji, vyskytuje sa im príbuzná alfa- linolénova kyselina C 18:3 n-3 cis, ktorá je jediným zdrojom PUFA n-3, napríklad v potrave striktných vegetariánov.
PUFA n-3 pochádzajúce z morských rýb, v podstatne nižšom obsahu i zo sladkovodných rýb, z nich prvo uvedené majú veľmi silné kardioprotektívne účinky (Ris-Etherton et al., 2003). Okrem významného priaznivého vplyvu na pomer HDL-ch. : LDL-ch. v sére, významne znižujú riziko trombózy, koncentráciu zápalových cytokínov, homocysteínu a výrazne sérových triacylglycerolov (Cefalu, Cannon, 2007; Kajaba et al., 2008). Zlepšujú tiež funkciu cievneho endotelu a spomaľujú rast aterosklerotických plakov. Veľká časť týchto priaznivých účinkov je podmienená tým, že že PUFA n-3 sú prekurzormi prostaglandínov (Šimek, 1999; Svěchová, 2009). Ich množstvo potrebné na dosiahnutie zreteľných kardioprotektívnych účinkov je relatívne malé, postačuje príjem 3 jedál z rýb za týždeň.
Potvrdené je to v 6 týždňovom dietetickom teste (Kajaba et al.,2008), uskutočnenom u 37 osôb (20 žien,17 mužov) s primárnou kombinovanou hyperlipoproteinémiou a pri- emerným vekom 39,3 rokov. Podávali sa 3 x v týždni 2 g PUFA n-3 (vo forme konzumácie 150 g ryby makrely) počas 6 týždňov. Najvýraznejší efekt predstavovalo významné zníženia triacylglycerolov v sére p< 0,001, docielil sa i pokles cholesterolu séra p< 0,05 a hranične štatisticky ešte významný vzostup frakcie HDL-chol.s. p = 0,05. Nakoľko je v dietetike málo známych potravín s tak výrazným efektom na sérové triacylglyceroly, zaviedli sme to ako konštantnú zložku v dietoterapii hypertriacylglycerolémie, ale vzhľadom k protizápalovému účinku PUFA n-3 (minimálne “prozápalový“ leukotrién B5), nahradili sme nimi v diéte PUFA n– 6, ktoré generujú silne prozápalový leukotrién B4 (Šimek,1999; Pischon et al., 2003) aj v dietológii nešpecifických črevných zápalov – Morbus Crohn a Colitis ulcerosa s priaznivým výsledkom.
Z uvedeného prehľadu je zrejmá dôležitosť stanovenia štruktúry MK pri snahe o podporu ochrany pred rizikovými klinickými jednotkami aterosklerózy, ako sú: dyslipoproteinémia, lipoprotein (a), metabolický syndróm, viscerálna obezita a s ňou v 90% združená nealkoholová tuková steatóza heparu (NAFLD – non alcoholic fatty liver disease) s rizikom nástupu steatohepatitídy, progredujúcej fibrózy, vývojom cirhózy až hepatocelulárneho karcinómu (Szabóová, 2017), DM2T, endotelová dysfunkcia, ktorá predstavuje patologické prepojenie aj medzi hypertenziou a aterosklerózou na úrovni vodivých ciev, ako aj arteriol (Filipová, 2010), ale hlavne na usmernenie modifikovateľného a preventívne pôsobiaceho faktora výživy.
PubMed uvádza v súčasnosti takmer 6000 prehľadných článkov o tom, ktoré zložky potravy pôsobia na kardiovaskulárny systém protektívne, alebo sú, naopak rizikové. Najviac je táto duálna vlastnosť u živín prezentovaná u lipidov, kde sa potvrdilo, že adekvátne zastúpenie PUFA molekúl cis- konfigurácie vo výžive je asociované s nižším rizikom vzniku ICHS a na druhej strane nadmerný podiel SFA (nasýtené MK) zas so zvýšením rizika ICHS. Avšak ešte výraznejšie riziko ICHS ako SFA, predstavujú trans- formy vyšších nenasýtených MK, ktoré je preto nutné vo výžive minimalizovať < 1 %, ako sa uvádza v OVD SR (Kajaba et al., 2015). Cielenou štúdiou sa potvrdilo, že vzostupom trans- izomérov MK vo výžive dvojnásobne narastá KV riziko zvyšovaním frakcie LDL-cholesterolu a súčasným znižovaním frakcie HDL-chol. séra (Dlouhý, Anděl et al., 1998). V ostatnom čase sa na ambivalenciu upozorňuje i u sacharidov. Na základe toho sú jedny považované za komplexné sacharidy a označované tak, ako “kvalitné cukry“, s obsahom škrobu, beta-glukánov, kvercetínu (ovos) a vlákniny, u ktorých pri ich vyššej spotrebe bolo riziko ICHS významne nižšie, ako u osôb s vyššou konzumáciou tzv. “nekvalitných cukrov“, rýchlo metabolizovateľných hexóz, najmä fruktózy, kde naopak bolo riziko ICHS významne vyššie (Murín, 2017).
Vláknina tvorí nestráviteľnú časť potravy, podlieha metabolickému využitiu črevnej bak- teriálnej mikroflóry s uvoľnením malého množstva energie, asi 1,5 -2 kcal/g, ktoré je však dôležité pre enterocyty črevnej sliznice. Reguluje pohyb trávenej potravy črevom a má celý rad ďalších pozitívnych účinkov. Jej vo vode rozpustná forma znižuje glykémiu a upravuje hyperinzulinémiu, dyslipoproteinémiu a znižuje i krvný tlak. Pektín patrí tiež do skupiny rozpustnej vlákniny, bohato je obsiahnutý v ovocí, najmä jablkách a južnom ovocí. Usku- točnený bol aj dietetický test (Kajaba et al., 2014) s jablčným pektínom v prášku so stupňom esterifikácie > 67% a s množstvom pektínu 20 g/deň a s vitamínom C 300 mg/deň. Pridanie vitamínu C bolo zvolené za účelom podpory katabolizmu cholesterolu na žlčové kyseliny, stimuláciou vitamínom C aktivitu kľúčového hepatálneho enzýmu 7-alfa- cholesterol hydroxylázy (závislého na vitamíne C), ktorý zodpovedá za uvedené odbúranie cholesterolu v pečeni; objav prislúcha (Ginter, 1973).
4 týždňový dietetický test u súboru 27 osôb (14 žien a 13 mužov) s primárnou kombinovanou hyperlipoproteinémiou a priemerného veku 46,5 rokov. Potvrdil sa jeho významný hypo- cholesterolemický efekt p< 0,001 pri stabilnom zachovaní množstva HDL-cholest. séra, čo naznačuje, že išlo výlučne o zníženie množstva rizikovej frakcie LDL- cholesterolu. Preukázalo sa pritom i významné zníženie sérových triacylglycerolov p< 0,02. Sledovaný bol pritom aj odpad cholesterolu a jeho derivátov, ako aj žlčových kyselín v stolici, pred začatím a na konci testu, so zámerom zistenia mechanizmu hypocholesterolemického účinku pektínu. Potvrdilo sa zvýšené vylučovanie cholesterolu a jeho derivátu koprostanolu v stolici na konci testu oproti hodnotám pred jeho začatím p<0,02, čo odpovedá pôvodnému farma- ceutickému cholestyramínovému a dnes ezetimibovému účinku, väzby cholesterolu v čreve a tým zabránenie jeho resorpcie. V klinickej praxi sa v súčasnosti u hypercholesterolémí používa dvojkombinácia farmakologických prípravkov, podávanie statínu a ezetimibu, za účelom zníženia endogénnej syntézy cholesterolu( bežné jeho tvorba je 1,0 – 1,2 g/24 hod.) a súčasne jeho resorpcie s veľmi priaznivým efektom (Cannon et al., 2015). Opodstatnene možno na základe dosiahnutých výsledkov navrhnúť v uvedenej liečbe náhradu ezetimibu prírodnou látkou pektínom s rovnakým účinkom, buď v kombinácii so statínom, alebo u ľahších prípadov i s jeho vynechaním. V prípade priaznivého výsledku sa tým výhodne zníži farmakoterapia.
Je zaujímavé, že pri dennom príjme 400 mg cholesterolu v diéte, vplyvom pektínu a vitamínu C došlo k významnému zníženiu cholesterolémie p<0,001.
Potvrdzuje to, že exogénny prívod cholesterolu v strave nie je až natoľko rozhodujúcim článkom jeho regulácie v organizme, ako sa to dosiaľ zdôrazňovalo stanoveným limitom príjmu 300 mg cholesterolu na deň. Nasvedčujú tomu i najnovšie výživové guidelines USA, v ktorých sa tento limit už neuvádza.
Sledované vylučovanie primárnych a sekundárnych žlčových kyselín v stolici po pektíne s vitamínom C prinieslo rovnaký poznatok, ako pri cholesterole, o ich významne vyššom vylúčení na konci testu oproti jeho začiatku p< 0,05.
Dosiahnuté zníženie množstva žlčových kyselín v čreve obmedzuje aj ich enterohepatálny obeh a spätnou väzbou tak predstavuje podnet pre zvýšenie katabolizmu cholesterolu v pečeni na žlčové kyseliny a vyrovnanie ich nastalého zníženia v GIT-e, čo súčasne prináša výhodu zníženia celkového cholesterolového poolu v organizme.
Tiež pri chronickom nedostatku vitamínu C v strave sa potvrdilo, že tento môže byť jedným z mnohých rizikových faktorov aterosklerotických kardiovaskulár - nych chorôb (Ginter, 2007). Vo veľkej európskej prospektívnej štúdii u vyše 20-tisíc dospelých osôb stanovili v rokoch 1993 – 1997 koncentráciu plazmatického vitamínu C a tieto osoby sledovali do r. 2005. Ukázalo sa, že osoby v najvyššom kvartile zásobenia vitamínom C mali riziko náhlej cievnej mozgovej príhody nižšie o viac ako 40% (Myint et al., 2008).
Potraviny rastlinného pôvodu popri tom, že sú bohatým zdrojom antioxidačne pôsobiacich vitamínov, flavonoidov, beta-glukánov a im príbuzných fytochemikálií, vykazujú tiež vysoký obsah minerálnych látok, draslíka, magnézia a kalcia, vďaka čomu znižujú krvný tlak a riziko cievnych mozgových príhod.
V Japonsku, kde je vysoká cerebrovaskulárna mortalita, bolo na súbore 40-tisíc osôb dokázané, že denný konzum ovocia, zeleno-žltej zeleniny a sladkých zemiakov, znižuje riziko fatálnych cievnych mozgových príhod o 20 až 40% (Sauvaget et al., 2003). V ostatných rokoch sa zdôrazňuje aj silný protektívny účinok orechov, ktoré majú vysoký obsah vitamínu E, magnézia, folátov, beta-karoténu, vitamínu K, fosforu, medi, zinku, selénu a draslíka. Metaanalýza štyroch amerických epidemiologických štúdií zistila, že osoby s vysokou spotrebou orechov mali o 35% znížený výskyt atero-kardiovaskulárnych chorôb a vysoko benefitný efekt spotreby orechov sa potvrdili i v ďalších prácach (King et al., 2008 a Kris-Etherton et al., 2008). Uvádza sa v nich, že orechy sú výborným zdrojom ochranne pôsobiacich fytochemikálií - fytosterolov, flavonoidov, stilbénov a karotenoidov, ako sú luteín a zeaxantín. Celková antioxidačná kapacita orechov je podobná ako pri brokolici a rajčinách.
Z hľadiska prevencie artériovej hypertenzie, KVCH a mozgových cievnych príhod sa zdôrazňuje tiež význam fytochemikálií, ktoré sa nachádzajú v cesnaku, cibuli (hlavne kvercetín), ginkgu a v zelenom čaji.
Potvrdilo sa tiež, že u osôb s vysokým príjmom antioxidantov zo zeleniny, ovocia a iných potravín nebolo potrebné, pre eventuálne zvýšenie priaznivého účinku, podávať ďalšie izolované antioxidanty, vo forme farmaceutických prípravkov.
Doteraz pomerne málo je známy priaznivý účinok pravidelnej spotreby mlieka a kyslom- liečnych výrobkov (jogurty, kefírove a acidofilné nápoje) v prevencii metabolického syndrómu, ktorý sa pokladá za maximálne rizikový, expresívne označovaný ako smrtiace kvarteto (Kaplan,1989). Tento je nenáhodne združený s viscerálnou obezitou, poruchou metabolizmu glukózy, hyperinzulinémiou, artériovou hypertenziou, s vysokými hodnotami rizikových triacylglycerolov (Mille,1999), VLDL a malých denzných LDL-ch. častíc a s abnormálne nízkym množstvom HDL- chol. v sére (Reaven, 1988 a 1999). Nové poznanie prinieslo 20 ročné sledovanie 2500 mužov na Univerzite v Cardiffe Južnom Walese pri ktorom sa prekvapujúco zistilo, že výskyt metabolického syndrómu, podľa autora jeho stanovenia označovaný ako Reavenov syndróm X, veľmi zreteľne klesal s pravidelnou a zvyšujúcou sa spotrebou mlieka (Elwood et al., 2005). Navyše rovnakú závislosť zistili, keď sledovali vplyv aj mliečnych výrobkov - jogurty, acidofilné mlieka i syry (Elwood et al., 2007). Ku kardioprotektívnym látkam v kravskom, ale možno konštatovať, že aj v ďalších druhoch mlieka, patria strednoreťazcové ale aj krátkoreťazcové MK, najmä butyrová, kalcium a niektoré ďalšie minerálie. Navyše mlieko kráv pasúcich sa na vysoko umiestnených alpských pasienkoch má udivujúco vysoký obsah PUFA n-3, menovite alfa-linolénovej kyseliny, ale tiež konjugovanej kyseliny linolovej (CLA) a kyseliny orotovej s hypocholesterolemickým efektom. Fermentované mliečne produkty obsahujú zasa kyselinu mliečnu a probiotické baktérie, ktoré prispievajú k zníženému vstrebávaniu cholesterolu a triacylglycerolov v tráviacom trakte človeka. To je prehľad uvažovaných benefitných faktorov mlieka a ich protektívneho kardiovaskulárne účinku.
Súhrn údajov z metabolických, epidemiologických a klinických štúdií vedie k poznaniu, že pre prevenciu atero-KVCH je dôležitý kvartet:
Potrebné je uvedomiť si, že tieto základné princípy antisklerotickej výživy je nutné uplatňovať už od najmladšieho až do najpokročilejšieho veku (Enas et al., 2003).
Kombinácia týchto štyroch prístupov vystihuje starú antickú skúsenosť s používaním tzv. mediterránej diéty (Mendez et al., 2006). Pri tejto sa používa ako hlavný zdroj tukov olivový olej a ktorá obsahuje veľa zeleniny, ovocia, cereálií, morských rýb a živočíchov, netučného mäsa, najmä z moriek a hydiny, strukovín, kozieho mlieka a syrov (delikatesa aj francúzskej kuchyne) a to všetko sa primerane zapíja ľahším červeným vínom, s nižším obsahom alkoholu, ale s bohatým na atero-KVCH ochranne pôsobiacim trihydroxystilbénom - resveratrolom a jeho výrazným antioxidačným účinkom.
1/ American Heart Association (2006). Nutrition committee scientific statement: Diet and lifestyle recom- mendations revision. Circulation 114, 2006, p. 82 – 96.
2/ Battista P., Di Primio R., Di Luzio A. et al. (1983). Correlations between dietetic fibre and serum levels of total cholesterol and HDL-cholesterol. Boll. Soc. Ital. Biol. Sper. 59,1983, 1: 83- 86.
3/ Cannon C. P., Blazing M. A., Giugliano R. P. et al. (2015). Ezetimibe added to statin therapy after Acute coronary syndromes. N. Engl. J. Med. 372, 2015, 25: 2387 - 2397.
4/ Cefalu W. T., Cannon Ch. P. (2007). Cardiometabolic risk. Ed. Informa Healthcare USA, Inc., New York, London, 2007, 170 p.
5/ Dlouhý P., Anděl M., Tvrzická E., Žák A. (1998) Trans-formy mastných kyselin a jejich rizika pro zdraví.
In: Výživa a zdraví 98; s. 45-54. Teplice, OHS, 1998, 203 s.
EFSA NDA (2010). Scientific Opinion on dietary reference values for fats, including saturated, mono- unsaturated and polyunsaturated fatty acids, trans- fatty acids and cholesterol. EFSA J. 8, 2010, 3:107.
6/ Elwood P. C. (2005). Time to value milk. Int. J. Epidemiol. 34, 2005, p.1160 - 1162.
7/ Elwood P. C., Pickering, J. E., Fehily, A. M. (2007). Milk and dairy consumption, diabetes and the meta- bolic syndrome: The Caerphilly prospective study .J. Epidemiol. Comm. Health 61, 2007, p. 695 - 698.
8/ Enas E. A., Senthilkumar A., Chennikkara H., Bjurlin, M. A. (2003). Prudent-diet and preventive nutrition from pediatrics to geriatrics: Current knowledge aand practical recommendations. Indian Heart J. 55, 2003, 4: 310 - 338.
9/ Filipová S. (2010). Liečba statínmi pri artériovej hypertenzii; Endotelová dysfunkcia.
Nové trendy v prevencii aterosklerózy. Kompendium Med. 7, 2010, s. 5 - 8.
10/ Ginter E. (1973). Cholesterol: vitamin C its transformation to bile acids. Science 179, 1973, 5:702 - 704. 11/ Ginter E. (2007). Chronic vitamin C deficiency increases the risk of cardiovascular diseases. Bratislava 12/ Medical J. 108, 2007, 9: 417 - 421.
13/ Kajaba I., Simoncic R., Frecerova K., Belay G. (2008). Clinical studies on the hypolipidemic and antioxidant effects of selected natural substances. Bratislava medical J. 109, 2008 ,6: 267 - 272.
14/ Kajaba I., Hrušovský Š., Gazdíková K. et al. (2014). Metabolické poruchy – možnosti ich korekcie prírodnými látkami vo výžive. In: Ed. Jurkovičová J., Štefániková, Z. ŽPaZ 2014; s.123 - 133. Bratislava: ÚVZ SR, ÚH LF UK, 2014, 472 s.
15/ Kajaba I., Štencl J., Ginter E., Šašinka A. M. et al. (2015). Nové Odporúčané výživové dávky (OVD) obyvateľstva SR (9. revízia) z r. 2015 – preventívne koncipované na ďalšie obdobie. Výživa a zdraví 2015; s. 75 - 87. Praha : ČLS J. E. Purkyně – SH a KM, Společnost pro výživu, 2015, 165 s.
16/ Kaplan N. M. (1989). The deadly quartet. Upper-body obesity, glucose intolerance, hypertriglyceridem- ia and art. hypertension. Arch. Intern. Med. 149,1989, 7: 1514 - 1520.
17/ King J. C., Blumberg J., Ingwersen L., Jenab M. (2008). Tree nuts and peanuts as components of a healthy diet. J. Nutr. 138, 2008, p. 1736 S – 1740 s.
18/ Kris-Etherton P. M., Harris W. S., Appel., L. J. (2003). AHA Nutritiom committee. American Heart Association. Omega-3 fatty acids and cardiovascular disease: New recommendations from the American Heart Association. Arterioscler. Thromb. Vasc. Biol. 23, 2003, p. 151-152.
19/ Kris-Etherton P. M., Hu F. B., Ros E., Sabate J. (2008). The role of tree nuts and peanut in the prevention of coronary heart disease: multiple potential mechanisms. J. Nutr.138, 2008, p. 1746 S - 1751 S.
20/ Mendez M. A., Popkin B. M., Jakszyn P., Berenguer A. (2006). Adherence toa Mediterranean Diet is associated with reduced 3-year incidence of obesity. J. Nutr.136, 2006, p. 2934 - 2938.
21/ Mille M. (1999). Epidemiology of triglyceride as coronary artery disease risk factor. Cli. Cardiol. Med.
24,1999, 22 (Suppl. 2): 11-16.
22/ Murín J., Pernický M., WaWruch M. (2016). Je možné zlepšiť primárnu prevenciu ischemickej choroby srdca? A akým spôsobom? Athero Rev. 1, 2016, 3:116 - 119.
23/ Myint P. K., Luben R. N., Welch A. A., Bingham S. A. (2008). Plasma vitamin C concentrations predict risk of incident stroke over 10y in 20649 participans of the European Prospective Investigation in to Cancer-Norfolk propektive population study. Am. J. Clin. Nutr. 87, 2008, p. 64 - 69.
24/ Pischon T., Hankinson S. E., Hotamisligil G. S., Rifai N. (2003). Habitual dietary intake of n-3 and n-6 fatty acids in relation to inflammatory markers among US men and women. Cirkulation 108, 2003, p. 155 - 160.
25/ Reaven G. M. (1988). Banting lecture 1988: Role of insulin resistence in human disease (Syndrome- X).
Diabetes 37, 1988, p. 1595 - 1607.
26/ Reaven G M.(1999). Syndrome – X: 10 years after. Drugs 58, 1999, Suppl.1: 19 - 20.
27/ Sauvaget C., Nagano J., Allen N. (2003). Vegetable and fruit intake and stroke mortality in the Hiroshima/Nagasaki Life Span Study. Stroke 34, 2003, p. 2355 - 2360.
28/ Svěchová H. (2009). Effect of n-3 polyunsaturated fatty acids on protein involved in signaling pathways of cardioprotection. Praha: UK – Přírodovědecká fakulta, 2009, 33 s.
29/ Szabóová E. (2017). Manažment kardiovaskulárneho rizika u diabetikov v svetle aktuálnych odporúčaní. Forum Diab. 6, 2017, 3: 121 – 134.
30/ Šimek J. (1999). Vliv hlavních živin na tvorbu eikosanoidů – vztah ke komplikacím obezity.
Výživa a zdraví 99; s. 27 - 32. Teplice: OHS, 1999,143 s.
Newsletter
Odoberajte informácie o novinkách a akciách
