Karnozín a jeho revitalizačné účinky

Je úžasné, že taká malá molekula dipeptidu môže mať takú veľkú úlohu pri omladzovaní organizmu.
Je zaujímavé, že sa povrávalo, že Boris Jeľcin bral dlho „ruský supervitamín“ – karnozín, a preto vyzeral o 10 rokov mladšie.

L-karnozín má pozoruhodnú schopnosť omladiť staré bunky a bunky v procese starnutia a urobiť ich plne funkčnými a zdravými. Predtým, ako boli známe výsledky výskumu karnozínu, sa predpokladalo, že staré bunky nemožno omladiť. Nedávne štúdie ukázali, že karnozín zvyšuje čas medzi deleniami buniek a zároveň zvyšuje počet delení. To znamená, že životnosť bunky sa výrazne predlžuje a závislosť je priama – viac karnozínu, tým dlhší čas medzi deleniami a väčší počet delení.

Početné štúdie ukazujú, že karnozín má veľký potenciál v boji proti starnutiu, pretože má mimoriadnu schopnosť chrániť a rozširovať funkčnú životaschopnosť kľúčových jednotiek, ktoré budujú organizmus, ako sú bunky, DNA a lipidy. Karnozín možno právom nazvať látkou dlhovekosti. Vzhľadom na to, že táto látka je absolútne bezpečná, nachádza sa prirodzene v organizme a potrave a bolo potvrdené, že predlžuje život zvierat a kultúr ľudských buniek, je považovaná za základnú látku na predĺženie života. Jeho antioxidačné, ochranné, chelatačné a antiglykačné aktivity prispievajú k normálnemu fungovaniu buniek.

Vlastnosť karnozínu spomaľovať proces starnutia nie je len dôsledkom jeho antioxidačného pôsobenia. Ďalším mechanizmom, ktorým karnozín chráni bunky pred oxidačným stresom, je schopnosť vytvárať chelatačné činidlo, čo vysvetlil tím profesora Brucea N. Amesa z Berkeley University v Los Angeles. Chelátové formácie s ťažkými kovmi – ako je kadmium, meď, železo, ortuť – zabraňujú účasti týchto kovov na škodlivých reakciách s peroxidmi.

Najnovšie štúdie ukazujú, že pacienti, ktorí užívajú karnozín určitý čas (6 až 12 mesiacov), vyzerajú mladšie ako pred začatím užívania. To podporuje výsledky laboratórnych výskumov a iných experimentov, ktoré ukazujú, že karnozín dokáže omladiť bunkovú kultúru, ako aj potlačiť viditeľné známky starnutia živých organizmov (laboratórnych zvierat). Pri týchto vyšetreniach karnozín výrazne oddialil vznik kožných vrások v oblasti očí, zakrivenie chrbtice, typické prejavy starnutia. Navyše nielen myši, ktoré dostávali karnozín, vyzerali mladšie v porovnaní s myšami v kontrolnej skupine (bez karnozínu), ale dosahovali aj o 20 % dlhší život.

Účinky proti starnutiu je možné vysvetliť porovnaním účinku čistého karnozínu a produktov degradácie karnozínu v krvnom obehu, ktorý zabezpečuje špecifický enzým karnozináza, čo vedie k akumulácii histidínu a β-alanínu. Na preukázanie týchto rozdielov boli v nasledujúcich experimentoch použité iné živé organizmy, kde bola použitá Drosophila melanogaster, ktoré nemajú žiadne enzýmy metabolizujúce karnozín. V týchto experimentoch boli preukázané podobné a ešte silnejšie životodarné účinky karnozínu tam, kde karnozináza nebola prítomná. To naznačuje, že samotný karnozín (nie produkty jeho enzymatickej degradácie) demonštruje zjavný život podporujúci účinok. Na záver, použitie prírodného antioxidantu a antiglykačného činidla karnozín môže otvoriť novú stratégiu modernej geroprotekcie.

Replikačné schopnosti a počet bunkových delení sa znižujú, pretože bunky starnú. Ku skráteniu telomér DNA dochádza pri každom delení (teloméra = okrajový komplex DNA s proteínom, ktorý chráni okraje chromozómov). Toto skrátenie DNA po každom delení spôsobí vznik tzv. signálu deštrukcie DNA (signál poškodenia DNA) a v danom momente sa aktivuje p53 (nádorový proteín). Niektoré typy chemoterapie vyvolávajú predčasné starnutie ako rakovina, ale aj zdravé bunky. Naproti tomu karnozín má silnú schopnosť zvrátiť známky starnutia kožných buniek (fibroblastov) a vrátiť ich funkčnosť spolu s predĺžením ich života. Takéto účinky sú typickými účinkami karnozínu a využívajú sa na prevenciu všetkých foriem škodlivých zmien v molekulách proteínov a fosfolipidov, ako aj na výrazné obmedzenie skracovania DNA telomér, aby sa zabránilo poškodeniu DNA. Hranica počtu bunkových delení sa nazýva Hayflickov limit. Toto je maximálny počet bunkových delení, ktoré sa vyskytujú pred jeho zničením. Hayflickov limit sa týka bunkovej úmrtnosti. V skutočnosti sa väčšina buniek regeneruje, keď sa každé z delení rozdelí na dve dcérske bunky. Keď bunky dosiahnu Hayflickov limit, dochádza k starnutiu bunky. Bunky, ktoré starnú, sú stále živé, ale už nie sú schopné vykonávať delenie. Ich štruktúra a funkcia sú poškodené.

Ľudské fibroblasty sú veľmi vhodné na kultiváciu a laboratórny výskum. Staršiu kultúru fibroblastov nemožno nahradiť mladšími, ktoré sú celkom zarovnané a tvoria skupiny paralelných vlákien. Naproti tomu staré fibroblasty sú granulované, rôznych veľkostí, nezoskupené a ich vlákna sú nepravidelné a rôzne veľké – strácajú schopnosť vytvárať správnu formu. Tieto dôležité vlastnosti starých buniek sa nazývajú dospelý fenotyp (zatiaľ čo mladé bunky predstavujú juvenilný fenotyp). Austrálsky vedec pod vedením lekára McFarlanda vykonáva pozoruhodnú sériu experimentov, ktoré preukázali, že karnozín omladzuje starnúce bunky. Obzvlášť zaujímavé je nasledovné – keď sú starnúce bunky umiestnené v kultúre obohatenej o karnozín, vykazujú nielen fenotypové zmeny zo starých na mladé, ale zvyšujú ich schopnosť delenia. Opäť dokázali svoju schopnosť organizovať sa, zosúladiť sa a vybudovať organizovanú skupinu vlákien. Keď sa vrátia ku kultúre nekarnozínu, príznaky starnutia sa rýchlo vrátia. Keď sa tie isté bunky opäť umiestnia do kultúry s karnozínom, opäť vykazujú znaky juvenilného fenotypu. Toto sa opakovalo s rovnakými bunkami mnohokrát a vždy to ukázalo rovnaké výsledky. Okrem toho karnozín výrazne predĺžil životnosť starých buniek. Neskôr tieto experimenty potvrdili britskí vedci pod vedením Dr. Alana Hipkissa.

Karnozín odďaľuje proces starnutia v kultúre ľudských fibroblastov a môže zmeniť fenotyp dospelých v juvenilnom fenotype. Bez ohľadu na pozitívne vlastnosti antioxidantov eliminovať voľné radikály, nikdy nepreukázali schopnosť predchádzať starnutiu ako karnozín. Toto sú len kombinované, dodatočné vlastnosti karnozínu pôsobiace na proces starnutia. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že karnozín je schopný reagovať s karbonylovými skupinami a vytvárať „karnozinilačné“ polypeptidy (adukty), ktoré potláčajú proces starnutia a redukujú tvorbu poškodených proteínov, ktoré sú pre tieto procesy typické. 

Revitalizačný účinok karnozínu na fibroblasty tiež vysvetľuje, prečo sa výrazne zlepšuje hojenie rán po chirurgickom zákroku.

Starnúce bunky tiež produkujú adhézne molekuly, ktoré spôsobujú zhrubnutie stien krvných ciev a ich stuhnutosť (aterosklerózu). Starnúce bunky produkujú ďalšie ďalšie degradačné enzýmy a protizápalové cytokíny, ktoré pôsobia vo vzdialených častiach tela (prenášajú sa krvou). Takto relatívne malé množstvo zostarnutých buniek spôsobuje veľké zmeny vo funkcii a celistvosti pokožky. Starnúce bunky sa hromadia vo všetkých orgánoch a tkanivách, kde trpia apoptózou (programovaná bunková smrť) a vyvolávajú degeneratívne procesy starnutia. Navyše skreslenie mikroskopického prostredia nahromadenými starnúcimi bunkami môže byť dôvodom zvýšeného výskytu malígnych ochorení u starších ľudí.

https://www.carnomed.sk/produkty/karnozin-extra.htm 

https://www.carnomed.sk/produkty/karnozin-extra-pure-and-strong.htm 

https://www.carnomed.sk/produkty/karnozin-extra-60.htm 

07.08.2023